Na okupáciu si pamätám ako na búrku emócií, živenú aj dobovou tlačou. Atmosféra v spoločnosti bola vybičovaná do krajnosti. Nevyhnutne to vyústilo do krvavých stretov a prvých obetí. Až potom sa žurnalisti spamätali a začali apelovať na pokoj a rozvahu.

Zbytočné úmrtia vyplynuli z nezvládnutých emócií. Doplácali na to aj ľudia, ktorí boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Aj muž s odhalenou hruďou pred hlavňou tanku na fotografii Ladislava Bielika bol jedným z nich. V tom čase bol vdovec a na „krku mu ostali“ štyri školopovinné deti. Čo sa odohrávalo v jeho hlave, dnes nevieme. Vieme však, že o tri roky neskôr spáchal samovraždu. Jeho hrdinstvo vo vzťahu k vlastným deťom bolo nezodpovedné.

Čo sa od tej doby zmenilo? Ukrajinca Brežneva vystriedal neukrajinec Zelenskyj. Tichá okupácia Slovenska dostala zelenú. Zo skorumpovaného denníka sa nám prihovára Iryna. Podsúva nám, čo si máme o vojne myslieť. Čo iné to je, ak nie normalizácia?

Na normalizáciu doplácajú našinci. Z každej pracovnej agentúry trčí Iryna. Ona si vyberá, koho pošle na lakovňu, koho na zvarovňu. Koho na dvojzmennú, koho na štvorzmennú smenu.

Na normalizáciu doplácajú ľudia, ktorí sú odkázaní na verejné zbierky na inovatívnu liečbu, pretože im ZP liek neuhradí. Je smutné, že je na zbierku odkázaná aj manželka pána Dulebu.

Keby došlo k prevratu už v roku 1968, čo je sci-fi, tak dnes by väčšina národa nemala na zdravotné poistenie.

Sme malá veľká Ukrajina. (krajina)

Opäť sa tu hráme na novodobých normalizátorov. Ale pozor! Toto nie sú normalizátori z roku 1969. Toto sú normalizátori z päťdesiatych rokov. Už si aj vytypovali obeť – Vladimíra Palka ml. – za to, že zopakoval to, čo si krákajú vrany v Parku delostrelcov. (Výroba dronov.)

V čase, keď kapitalizmus odhodil masku mieru, dramaturgička Mistríková prišla s divadlom o Milade Horákovej. Kopla si takto do socializmu, podobne ako KDH do Rusa, keď vysvätilo Aničku.

Ako správna normalizátorka nahnala do divadiel školopovinné deti.

Toto „divadlo“ malo byť adresované oráčom bombardovaním – Galko a company. Títo sa pasujú do rolí sudcov z päťdesiatych rokov.

Tých ste mali podojiť a usmerniť, pani Porubjaková. Nie štát a školopovinné deti.

PS: Názov blogu nie je celkom košér. Za okupáciou Československa v roku 1968 stáli armády štátov Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska. Označovať preto okupáciu za ruskú alebo ukrajinskú nie je fér. O to mi v názve blogu išlo.