Kapurkové Revue

Nezvyknem pozerať podobné videá, ale začiatok rozhovoru medzi Ankou Žitnou a Juditou Laššákovou som si vypočul.

Prvé, čo trhalo uši, bola chorá melodika reči. Laššáková kládla intonáciu na koniec slov – tam, kde v slovenčine prízvuk nie je. O to bizarnejšie pôsobí stúpavá „melodika“ na konci vety.

Vrcholom bola obhajoba Orbána, že si do funkcií dosadzuje rodinných príslušníkov, pretože im dôveruje.

Pre túto právničku je to zrejme normálna vec.

Tu som video stopol. Laššáková o sebe povedala všetko.

Kam ten SMER na tie „šproty“ chodí?

Slovo šproty sa žiada vysvetliť. Myslím ním uniformitu. Nič viac.

Viď digitálne euro, za ktoré hlasovala Laššáková. Viď cesty Moniky Beňovej do Afganistanu.

Neveďalová dokáže dve hodiny rozprávať o EÚ, aby na konci prednášky vyhlásila: „Verím, že EÚ sa dá zreformovať.“

Do žien v politike sme vkladali obrovské nádeje.

Dopadli sme ako vždy.

P. S.

Upravím nadpis, aby nedošlo k nedorozumeniu.

Žiaden obyvateľ Margecian nie je taký zlý, aby si kandidatúru Judky zaslúžil.

Ešte jedna paralela k Laššákovej melodike. Keď cestujete z Košíc Tatranom, z reproduktora sa ozve hlas pripomínajúci Ružového pantera a bez zaváhania oznámi: „The next station Márkchecány.“

Problém je, že to nedokážete stopnúť.

Môžete si len zapchať uši.

Od novembra osemdesiateho deviateho v Margecanoch nevystúpil ani jeden Angličan. Ale mohol by, keby sa Cifroňová rozhodla s Judkou zatočiť a,…

SAJFA by ju dvojmetrovými písmenami podporil.

Inou otázkou je, ktorým Herkulesom by ho transportovali do Kyjeva a aký názor na písmená by mal Bujanovský tunel – posledná inštancia v tomto zapredanom národe.

Fúrik,

pokiaľ ide o Cifru, je na 110 % isté, že librový účet Cifroňovej mu nesmrdí. To isté platí aj pre Korčoka, čo sa týka účtu manželky. Korčokoláda je zrejme jediné, čo vytvoril vlastnými rukami. Aj postava z Munchovho obrazu Depresia si pri tom radšej zakrýva oči.

PS 2:

Na Devíne sa reční o cyrilo-metodskej tradícii. O úcte k slovenskému jazyku nepadne ani slovo. Zatiaľ čo sa tam reční, vo vlaku Tatran sa tisícom cestujúcich prihovára jazyk, ktorý slovenčinu przní.

Nie je to maličkosť.

Čo na to povieš Miňo?

Čo na to povieš, Slovensko?