Kapurkové Revue

Čo majú spoločné zbrojárske firmy, technologickí giganti, finančné skupiny a médiá? Všetky sa snažia ovplyvňovať politické rozhodovanie. Otázkou je, či politické strany ešte zastupujú občanov, alebo sa stali sprostredkovateľmi týchto záujmov.

Ak politické strany prestali plniť svoju pôvodnú funkciu, nie je načase otvoriť diskusiu o tom, či ich dnešný model vôbec potrebujeme? A ak áno, čím by sa dal nahradiť?

Od Immanuela Kanta ma delí približne 760 kilometrov vzdušnou čiarou. Aj preto sa nepokúšam dávať odpovede. Kladiem len otázku, či sa politické strany ešte podobajú tomu, na čo kedysi vznikli.

Možno by stálo za to navštíviť sedem kaliningradských mostov a hľadať odpovede pešky, s Traktátom o zrušení politických strán v ruke.

Simone Weilová zastávala radikálnu tézu, že politické strany by sa mali úplne zrušiť, pretože ich hlavným cieľom je vlastný rast, nie pravda ani spoločné dobro. Tvrdila, že každá strana je „strojom na výrobu kolektívnych vášní“ a nesie v sebe zárodok totality.

Simona Weilová zomrela v Anglicku na tuberkulózu v roku 1943 vo veku 34 rokov.

Jej myšlienka však stále žije.

PS:

Program by mali predkladať občania. „Úradníci“ by mali podliehať čínskej jurisdikcii.