Kapurkové Revue

Nepamätá si, čo sa dialo počas kovidiády v rokoch 2020 – 2023. Nepamätá si prešľapy, ktorými vakcinačný manažment terorizoval Slovensko. Pamäť národa civie pred seba. Nespomenie si na jedinú osobnosť, ktorú by zdobila statočnosť.

Za statočnosťou sa poďme pozrieť do šesťdesiatych rokov.

Súvisela s liekom, ktorý spôsobil jednu z najväčších liekových tragédií 20. storočia. Volal sa Thalidomid.

Sága s talidomidom je priamo zodpovedná za mnohé zmeny v postupoch vývoja liekov, pretože poukázala na mnohé nedostatky v schvaľovacom procese.

Thalidomid bol syntetický liek, ktorý vyvinula švajčiarska firma Ciba a následne ho uviedla na trh nemecká firma Chemie Grünenthal v roku 1957 ako hypnotické sedatívum a liek proti nevoľnosti.

Pôvodne hľadali úplne iný typ lieku – liek účinný na alergie. Počas testov na zvieratách však zistili, že liek má silné upokojujúce a uspávacie účinky. Na trh sa dostal v roku 1957 pod obchodným názvom Contergan.

Liek bol uvedený na trh v 40 krajinách sveta. Bol dostupný aj bez lekárskeho predpisu a s obľubou po ňom siahali tehotné ženy pri rannej nevoľnosti. V Nemecku sa stal najpredávanejším sedatívom a predalo sa ho odhadom 14,6 ton.

Začiatkom šesťdesiatych rokov však došlo k prudkému nárastu vrodených deformácií končatín – k chorobe s názvom fokomélia. Zvláštne na tom bolo, že v minulosti nikdy neboli zaznamenané prípady v takom veľkom počte. Počet detí postihnutých fokoméliou dosiahol približne 10 000.

Hrdinka nášho príbehu sa volala Frances Kelseyová – farmakologička, lekárka a pracovníčka FDA.

V septembri 1960 dostala ako zástupkyňa FDA žiadosť o registráciu lieku v USA. Nástojčivo žiadala jeho dodatočné preverenie a získanie ďalších dát o vedľajších účinkoch na nervový systém a taktiež na plod počas vývinu v maternici.

Firma ju označila za byrokratku a podrobila ju tlaku.

Nepomohlo…

Kelseyová odmietla schváliť liek v USA, čím zabránila jeho uvedeniu na americký trh a uchránila Spojené štáty pred tragédiou, ktorá už zasiahla mnohé krajiny. V tom čase neboli bežné pokusy s podávaním lieku gravidným zvieratám. Kritický čas pre vznik malformácií plodov v maternici žien znamenal 4. až 8. týždeň tehotenstva. Kongres USA začiatkom 60. rokov schválil návrhy zákonov, ktoré reguláciu liekov sprísnili.

Nové bezpečnostné normy sa zaviedli aj v Európe a ďalších krajinách sveta.

Všimnite si podstatnú vec. Čerstvá absolventka farmácie by sa možno spoliehala na pečiatku a pokyn zhora. Kelseyová sa spoliehala na vlastný rozum a navyše nebola skorumpovaná. Bola statočná a neoblomná.

Toto sa o pandemickom manažmente a o ŠÚKL povedať nedá.

Pri nových vakcínach mala byť opatrnosť samozrejmosťou. Baťová mala patriť medzi prvých, ktorí mali trvať na maximálnej transparentnosti a otvorenom vyhodnocovaní nežiaducich účinkov.

Ak chcela verejnosť presvedčiť, mala otvorene ukázať, aké údaje mala k dispozícii o bezpečnosti vakcín počas gravidity zvierat a z akých dôkazov svoje závery odvodzovala. A to pri všetkých vakcínach, ktorých sa to týkalo.

Namiesto toho sme počúvali, že vakcína je bezpečná.

Kelseyová povedala „nie“, keď všetci ostatní hovorili „áno“.

A práve preto ju dnes pozná história.

Pamäť národa? Tá si nespomenie.