Posluhuje mu slovenský miništrant. Neťahá za sebou guľu — valí ju pred sebou. Na päty mu šliape Remyška. Pravá ruka sa jej potí v mikroténovej rukavici, šikovnú ľavačku má už nachystanú s lopárikom.
Miništrant je dezorientovaný v priestore aj v čase. Neskoro si uvedomil, že nemal zvoniť v Kyjeve — očakávali ho v Brne. Tri dni a tri noci ho vyzerajú Sudeťáci. V májovom daždi vyspevujú rezké pochodové piesne. Len českým mažoretkám je akosi zima. Premrznuté sú až na kosť. Herr Pozzelt chľasce Double Cross Vodku priamo z fľaše. Pózuje v slipoch a v jednom kuse hundre.
„Do psej matere! V ktorom kanáli ten miništrant trčí? Kde je ten Čemberlein s Benešovými dekrétmi v ruke? Herr Gott, už tu mal byť!“
Herr bez Gotta strašne zreval:
„Kéď to néjde po dobrotky, púde to po zlotky!“
I pochytali milé mažoretky za vlasy a zabarikádovali sa s nimi v kongresovej sále. Na Úrad vlády ČR odoslali vydieračský mail:
„Žiadame odstúpenie územia Sudet, korunovačné klenoty und ein Kübel Wurst.“
Kým sa vláda radila, čo robiť, vložil sa do veci generál v. v. Nuž, vraj on vie, ako jednať s teroristmi.
A odkázal im:
„Sudety odstúpime, korunovační klenoty taky. Wurst nemáme… posílame vepřo a zelí.“
Akcia „Vepřo a zelí“ dopadla nadmieru dobre.
Počuť sa nechal aj pán Macinka:
„Vždycky jsem říkal, že náš Pavek se dobře vyučil.“
Celá debata | RSS tejto debaty