Kapurkové Revue

Pre Brusel je Slovensko nové belgické Kongo – len premiestnené do Karpatskej kotliny. Nie preto, že by sme boli slabí, ale preto, že sme perifériou systému, ktorý si historicky zvykol presúvať bohatstvo z okrajov do centra.

Kolonializmus nezmizol. Len zmenil jazyk. Dnes sa nevolá kaučuk a slonovina, ale „sankcie“, „záruky“ a „európska solidarita“. Krádež 210 miliárd eur netreba vnímať ako výnimku, ale ako kontinuitu – ako logický krok systému, ktorý nikdy neprestal fungovať na princípe vyvlastnenia slabších.

Slovensko v tomto systéme nemá rozhodujúci hlas, no má niesť riziko. Zisky zostávajú hore, zodpovednosť ide dolu. Presne tak fungovali kolónie – a presne tak funguje aj dnešná európska periféria.

Tragédiou nie je len ekonomická strata, ale rozklad suverenity, kultúrnej istoty a politickej dôstojnosti. Dejiny nás učia, že kolónie sa nerúcajú naraz. Rozkladajú sa postupne – morálne, kultúrne a napokon fyzicky.

Krajina, ktorá ručí za cudzie rozhodnutia, prestáva byť štátom. Stáva sa územím.