Kapurkové Revue

odpovedal som veľmi pokojne: „To nič, som zvyknutý.“

No kanvica neostala len pri octe. Zaútočila za úsvitu — nečakane, podlo, od chrbta:
„Tvoj trinásty dôchodok ma pripravil o kultúrny projekt!“

Zdvihlo mi obočie. Kanvica ma dobre pozná. Veľmi dobre vie, že slovo projekt ma vytáča. Vie, že „projekt“ je podlé, neuchopiteľné slovo, na rozdiel od dôchodku vytiahnutého zo zadného vrecka s dovetkom: „Na, zadus sa!“

Kanvicu som naživo nikdy nevidel, no poznám ju aj z internetu poslepiačky. A viem, že jej to nebude stačiť.
Viem, že jej nebude stačiť ani kožuch zo snežnej opice.

„Pani Kanvica, a viete vy vôbec, aký koláčik sa hodí k vášmu znameniu?“

Nuž… Nulandovej, Nulandovej…

PS: Nech žije Právo na Pravdu Zoroslava Kollára!